ADAMEC Jozef - HATRLO

Slávny kanonier Jozef Adamec, jeden z troch mužov v histórii s hetrikom do siete Brazílie. Legenda z Vrbovho má niekoľko slávnych rodákov. Autora prvej národnej obrany Slovákov, kňaza Jána Baltazára Magina. Mórica Beňovského, grófa a dobrodruha, ktorý sa stal kráľom na Madagaskare. Autora Sváka Ragana, známeho Ela Šándora. S Vrbovým je však spätý aj slávny športovec, bývalý skvelý futbalový útočník a neskôr tréner či funkcionár Jozef Adamec, ktorý sa dvesto rokov po Beňovskom stal takisto kráľom – futbalovým...
Pred jeho štipľavou ľavačkou sa súperi triasli, s ňou nastrieľal množstvo gólov, ktoré neraz menili historické štatistiky. Jeho meno je späté predovšetkým s Trnavou. Hoci, mohlo byť aj inak, keďže po tom, čo chýr strelca z Vrbového presiahol hranice regiónu a záujem začala mať Považská Bystrica, ktorú trénoval bývalý hráč Spartaka Jozef Marko. Ibaže, Jozefovi Adamcovi, hoci v Považskej Bystrici aj bol na skúške, bol súdený trnavský klub. „Prvý tréning v Trnave som absolvoval v decembri 1958. Áčko, s menami ako Stacho, Galbička, Pšenko či Horváth, sa práve chystalo na zájazd do Sýrie a Libanonu. Ja som sa ešte na zájazd nedostal, trénoval som s dorastom, spoločne s Murkom Kadlecom, ktorému zas, ako veľkému kresťanovi cestu neumožnili. Od januára 1959 už som naplno zarezával s prvým mužstvom,“ spomína Jozef Adamec. Za áčko Spartaka debutoval 23. marca 1959 proti RH Brno, domáci zvíťazili 3:1, on mal vtedy 17 rokov a 25 dní. Do streleckej listiny sa zapísal vo svojom siedmom ligovom štarte, keď prispel k víťazstvu nad ČH Bratislava (3:1). V máji 1961 narukoval do Dukly Praha. Pripojenie sa k armádnemu tímu bolo pozoruhodné a kuriózne. „Po jednom dni v kasárňach sme odleteli s Duklou na šesťtýždňové turné do New Yorku a na Americký pohár. S úsmevom hovorím, že som bol jediný vojak Varšavskej zmluvy, ktorého prijímali na Broadwayi,“ smeje sa Jozef Adamec. V Dukle sa mu darilo, pričuchol k veľkým úspechom. Pri slávnych menách ako Masopust, Pluskal, Kučera, Jelínek, Borovička, Kouba, Vacenovský nebol do počtu, keď Dukla hrala v EPM proti Vorwärtsu Berlín (3:0 vonku, 1:0 doma), dal všetky štyri góly on... S Duklou získal dva majstrovské tituly (1962, 1963), československý pohár (1961), odohral dvanásť zápasov v Európskom pohári majstrov a a štartoval i na slávnom Americkom pohári v New Yorku, ktorý vojenský klub vyhral. A práve z Dukly sa mu otvorili dvere do československej reprezentácie, s ktorou získal na MS 1962 v Čile fantastické striebro! Za postup do finále dostal Jozef Adamec 5000 korún. Vtedy suma, ktorá znamenala niekoľko mesačných platov a hráči si ju vážili – v porovnaní s dnešnými zárobkami neraz omnoho menej úspešných futbalistov skôr almužna...

V júni 1963 sa vrátil do druholigovej Trnavy, čo prekvapilo – nuž, sľúbil to Antonovi Malatinskému a Valérovi Švecovi. V apríli 1964 prestúpil k rivalovi, do Slovana Bratislava. V belasom drese kvôli rôznym dištancom veľa zápasov neodohral. Niekto to aj prepočítal - zo 639 dní, počas ktorých bol hráčom Slovana, stál v 267 dňoch pre trest. Pretože, aj taký bol Jozef Adamec. Keďže súperi ho museli zastavovať kadejakými možnými prostriedkami a rozhodca to neraz radšej nechcel vidieť, výbušná povaha a nespravodlivosť to nechcela zniesť. Tu Adamec niečo oplatil, tu niečo povedal rozhodcovi a samozrejme, karty pribúdali. A disciplinárka? Akoby si niekedy chcela doslova na Jožkovi zgustnúť. Treba však dodať jednu zásadnú vec. Joozef Adamec NIKDY NIKOHO NEZRANIL Sám to isté o sebe povedať nemohol... Spomienka na Slovan má vrchol v jednom zápase, v ktorom Jozef Adamec strelecky poriadne explodoval. Nastrieľal v ňom šesť gólov, hlavne vďaka nim Slovan zdolal Třinec vysoko 8:0. „V Slovane som sa mnohému priučil, veď mužstvo viedol Jim Šťastný, a to bol veľký futbalový fachman. Bratislava mi ale ukázala, že mi je súdená Trnava...,“ hovorí po rokoch muž s prezývkou Hatrlo, ktorá mu prischla ešte po otcovi. V januári 1966 sa vrátil do Spartaka Trnava, ktorý vtedy začal tréner Anton Malatinský formovať do majstrovskej hmoty. Mimochodom, spomienka na muža, po ktorom je dnes pomenovaný štadión: „Vždy sme mali spolu veľmi úprimný a dobrý vzťah. Môžem povedať, že bol mojím druhým otcom. Vedel o mne veľa, zaujímal sa o nielen o mňa, ale o nás, o celý tím. Prechovával som k nemu úctu a počúval som jeho slová s rešpektom. Jeho prístup k nám bol fantastický. Vedel nás pochopiť, aj keď sme nie všetko spravili podľa jeho predstáv. Vytvoril však z mužstva výbornú partiu, boli sme ako bratia, nik sa nad nikoho nevyvyšoval. Všetci sme ťahali za spoločný povra. Na ihrisku sme fungovali doslova naslepo, ale treba dodať, že aj mimo neho,“ hovorí Jozef Adamec. Jeho góly pomohli Spartaku k víťazstvu v Stredoeurópskom pohári 1967 proti maďarskému Dózsa Újpest a zisku československého pohára v tom istom roku proti Sparte Praha. Pre staršiu generáciu je stále nezabudnuteľným momentom päť Adamcových premenených penált do siete sparťanského Krameriusa, ktoré rozhodli o zisku trofeje – pre mladšiu generáciu už hádam len dodatok na vysvetlenie, exekútorom v penaltovom rozstrele bol jeden hráč z každej strany. Päťka bola symbolickým číslom aj v počte titulov, ktoré potom Jozef Adamec s Trnavou získal. Samozrejme, míľnikom bol najmä ten prvý. „Po víťazstve nad Trenčínom v predposlednom kole, znamenajúcom spečatenie prvenstva, sme so spoluhráčom Pepom Gerykom oslavovali takmer týždeň. Stretli sme sa vždy vo vinárni na Starej pošte a domov sa chodili doslova len vyspať. Žartovali sme, že máme sústredenie v domácich podmienkach. Ale v poslednom kole sme vyhrali v Plzni 7:0, ja som dal tri góly a stal sa tak kráľom ligových strelcov. Takže to asi bola dobrá príprava, nie?,“ nezaprie svoj štýl humoru.
ŠKODA TOHO AJAXU... V Európe vstúpila Trnava do povedomia Európy v sezóne 1968/ 1969. Začala proti rumunskej Steaue Bukurešť a po prehre vonku 1:3 ju mnohí odpisovali. V odvete však Adamec strelil hetrik, jeden gól pridal Švec a po výsledku 4:0 postupovala Trnava. V ďalšom kole vyprášila fínske Reipas Lahti po výsledkoch 9:1 vo Viedni a 7:1 doma, potom si poradila s gréckym AEK Atény (2:1 a 1:1). To už bola v semifinále, kde si zmerala sily so slávnym Ajaxom Amsterdam na čele so zažínajúcou sa hviezdou Johanom Cruyffom. V Amsterdame prehral Spartak 0:3, doma holandského majstra drvil. Víťazstvo 2:0 po góloch Kunu z 28. a 49. minúty na postup do finále nestačilo, pritom však Trnavčania mali šancí aj na väčšiu nádielku. Šance mal aj Jozef Adamec, najväčšiu tesne pred koncom zápasu, keď išiel sám na gólmana Ajaxu Gerrita Balsa, ale z päťky poslal loptu vedľa. „Tie spálené šance ma veľmi mrzeli. Ak by som dal čo len jeden gól, vyrovnali by sme náskok súpera z prvého zápasu v Amsterdame a možno by sme do finále išli my,“ spomína Jozef Adamec. Veru, Škoda toho Ajaxu. Slovan v tom ročníku vyhral PVP a keby bola vo finále EPM Trnava, bol by to iný rok! Už vtedy začali prichádzať ponuky z atraktívneho zahraničia, Adamca chcel Eintracht Frankfurt, Sparta Rotterdam, FC Metz, Young Boys Bern, ibaže, na ústredí v Prahe sa všetko zhadzovalo pod stôl. „Niektorí moji vrstovníci sa aj dostali von, ja nie. Možno som niekomu v Prahe klal oči, možno za to mohla moja výbušná povaha, možno množstvo gólov, ktoré som dal pražským mužstvám. Pre Adamca bolo nemožné sa niekam dostať. A emigráciou som to riešiť nechcel, na to som ja nikdy nemal povahu.“
STRIEBRO Z ČILE
Samostatnou kapitolou je aj reprezentačná dráha Jozefa Adamca. Začal 30. októbra 1960 trinástimi minútami v zápase s Holandskom (4:0). O pol roka, 26. marca 1961, dal v zápase proti Švédsku (2:1) svoj prvý reprezentačný gól. V roku 1962 na MS v Čile nastúpil v skupine vo Viľa del Mar proti Španielsku, Brazílii a Mexiku. V roku 1970 štartoval na svojich druhých MS v Mexiku, k účasti na nich prispel famóznym gólom v legendárnom barážovom zápase v Marseille proti silnému Maďarsku (4:1), keď priamym kopom do bližšej šibenice prekvapil Szentmihályho v bráne súpera. Na MS nastúpil vo všetkých troch dueloch proti Brazílii, Rumunsku i Anglicku.
Rozlúčkový zápas mal v Bratislave 13. októbra 1974 proti Švédsku a reprezentačnú kariéru uzavrel rovnakým výsledkom, akým ju začal, víťazstvom 4:0.
HETRIK BRAZÍLII
Veľký, celosvetový ohlas dosiahol 23. júna 1968 na bratislavskom Tehelnom poli, keď 60 tisíc divákov nadšene aplaudovalo po víťazstve ČSR nad Brazíliou (3:2) s Carlosom Albertom, Tostaom, Jairzinhom, Britom, Gersonom alebo Rivelinom v zostave. Jozef Adamec vtedy ako druhý hrá? v histórii a doteraz jeden z troch dosiahol proti Brazílii hetrik. Pre upresnenie, prvým, ktorému sa to podarilo, bol na MS 1938 Poliak Ernst Wilimowski, druhým Jozef Adamec, tretím na MS 1982 Talian Paolo Rossi. „Tento hetrik si veľmi cením, aj to, že som v ňom dal každý gól ináč, ľavačkou, pravačkou, hlavičkou...“ Veru, Jozef Adamec prekonal brazílskeho gólmana Felixa tromi rôznymi spôsobmi – aj to sa cení. Reprezentačný hetrik si zopakoval aj 7. októbra 1969 v prvom polčase na pražskej Letnej proti Írsku, ktoré sme zdolali pred 35 tisíc divákmi 3:0. Diváci pred zápasom na Adamca pískali, po zápase skandovali jeho meno ako na prvého mája...
VEĽKÝ VKLAD
Do pokladnice československého, slovenského i trnavského futbalu prispel veľkým vkladom. Patril k hráčom, ktorí boli lákadlom. Mal povesť ikony. Pozornosť fanúšikov pútal dlhé roky. Na trávniku štipľavými strelami, či skvelou prehadzovačkou, ku ktorej ho inšpiroval slávny taliansky útočník s argentínskym pôvodom Omar Sivori. Aktívnu činnosť u nás skončil vo veku 34 rokov a sedem mesiacov 1. októbra 1976 v Brne, Spartak podľahol Zbrojovke 0:3. Futbalové dozvuky zažil vo Viedni, keď v rokoch 1977 – 1980 hral za miestny Slovan. Už vtedy sa dával na trénerskú dráhu, na ktorej vydržal tri desaťročia. Jej vrcholom boli roky 1999 – 2001, keď bol kormidelníkom reprezentácie Slovenska.

JOZEF ADAMEC A KLUBOVÁ KARIÉRA
Spartak Trnava (1958 – 1961), Dukla Praha (1961 – 1963), Spartak Trnava (1963 – 1964), Slovan Bratislava (1964 – 1966), Spartak Trnava (1966 – 1976), Slovan Viedeň (1977 – 1980)

ZÁPASOVÉ ŠTATISTIKY
počet zápasov v lige: 383 počet gólov v lige: 170 (138 – Trnava, 17 – Dukla, 15 – Slovan)
počet zápasov v európskych pohároch: 28 počet gólov v európskych pohároch: 11 počet zápasov v reprezentácii: 44 počet gólov v reprezentácii: 14

ÚSPECHY
2. miesto na MS 1962 v Čile, účasť na MS 1970 v Mexiku, semifinalista EPM 1968/ 1969, víťaz Stredoeurópskeho pohára (1967), 7 – krát majster Československa (1962, 1963 s Duklou Praha, 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 so Spartakom Trnava), 4 – krát víťaz Československého pohára (1961, 1967, 1971, 1975), 2. miesto v ankete o Slovenského futbalistu storočia (za Popluhárom), 4 – krát najlepší ligový strelec (1967, 1968, 1970, 1971), 7 – krát v najlepšej desiatke futbalistov Československa, držiteľ strieborného odznaku SFZ (2005), držiteľ Zlatého odznaku SFZ (2012)

TRÉNERSKÁ KARIÉRA
Spartak Trnava (1976 – 1977, asistent), Slovan Viedeň (1977 – 1980, hrajúci tréner), Slovan Duslo Šaľa (1980 – 1981), Dukla Banská Bystrica (1981 – 1987), Vorwärts Steyer (1988 – 1989), Inter Bratislava (1989 – 1991), Dukla Banská Bystrica (1991), Bohemians Praha (1992), Inter Bratislava (1992 – 1993), Svit Zlín (1994), Inter Bratislava (1995), DAC Dunajská Streda (1996 – 1997), Spartak Trnava (1997), Tatran Prešov (1998 – 1999), reprezentácia Slovenska (1999 – 2002), Spartak Trnava (2002 – 2003), Slovan Bratislava (2003 – 2005), Spartak Trnava (2005 – 2006), Artmedia Bratislava (2006), Spartak Trnava (2006 - 2008)