SCHROJF Viliam - ČIERNA MAČKA

Hovorí sa, že mačka má sedem životov. Muž, ktorý vošiel do futbalových dejín pod prezývkou čierna mačka, dožil ten svoj vo veku 76 rokov. Bohatý, vzrušujúci, plný zákrut. Taký, ktorý vošiel do futbalovej histórie. Nielen českej, slovenskej či spoločnej československej, ale svetovej. Pre Viliama Schrojfa (1931 – 2007) platí, že i keď tí, ktorí píšu históriu, odchádzajú, to, čo napísali, ostáva. Stále bude nezabudnuteľnou čiernou mačkou, ktorú nám závidel celý svet... Na MS 1962 v Čile si pri vyhlasovaní najlepšieho brankára šampionátu experti hlavy lámať nemuseli. Hoci konkurencia bola špičková. Rus Jašin, Mexičan Carbajal, Uruguajčan Sosa, Juhoslovan Šoški, Španiel Sedrun či Brazílčan Gilmar - to všetko boli esá spomedzi troch žrdí. Za najlepšieho brankára MS však bol vyhlasený Viliam Schrojf. Mimochodom, dres, v ktorom na MS 1962 chytal, mu ešte v Čile niekto ukradol...

Takých máme sto!

Viliam Schrojf bol rodákom (nar. 2. augusta 1931) z Prahy. Svoju kariéru však v hlavnom meste bývalého Československa nezačal. Chcel totiž absolvovať vojenčinu v Armádnom telovýchovnom klube (ATK), tam však oňho záujem nemali. „Podobných záujemcov máme sto a brankára nepotrebujeme,“ vypočul si to, čo sa dnes zdá byť neuveriteľné. Nastúpil aspoň do Krídel vlasti v Olomouci, na Hanej chytal v rokoch 1953 - 1954. Po jeho bravúrnych kúskoch a neopakovateľných robinzonádach síce zbystrili pozornosť i v slávnych českých kluboch Sparta a Slavia, ale, zdá sa, Praha nebola svojmu rodákovi súdená. Zato sa ozval bratislavský Slovan, kde ho zlanáril bývalý hráč slávnej éry ŠK Bratislava Ján Arpáš.

Za všetkým hľadaj ženu

Za všetkým hľadaj ženu, hovorí sa. Schrojf sám spomínal, krútiac hlavou nad miliónovými transfermi v súčasnom futbale, že jeho prestup stál doslova babku. Tajomník Slovana Jozef Múdry, neskôr zakladateľ populárneho futbalovo - hokejového týždenníka Tip, ho údajne z Olomouca dostal výmenou za skriňu v hodnote 1500 K?s. Existuje však aj iná verzia Schrojfovho presunu do Bratislavy. Za všetko vraj mohla basketbalistka Slovana Cilka Meszárošová, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou. Nech je, ako chce, Schrojf prišiel do mužstva, ktoré sa pod vedením legendárneho Leopolda Štastného netajilo tým, že chce nadviazať na nie tak dávnu éru získavania titulov (1949, 1950, 1951). „Vilda“ v ňom nečakala ľahká úloha, mal totiž nahradiť ďalšiu legendu, Doda Reimanna. O tom, že sa mu to podarilo, najvýstižnejšie svedčí zisk titulu ešte v tom roku...

Slávne chvíle

Najslávnejšie chvíle zažil v reprezentácii, s ktorou sa predstavil na MS 1958 i na MS 1962 a za ktorú v rokoch 1953 – 1965 nastúpil 39 - krát. Paradoxne, jeho debut zďaleka nebol najšťastnejší. Ešte ako gólman Krídel vlasti absolvoval premiéru proti Maďarsku, keď v 2. polčase striedal Imricha Stacha. Naši južní susedia v Prahe 4. októbra 1953 excelovali, keď Schrojf vbiehal do brány, vyhrávali 4:1 a víťazstvo si poistili ešte jedným gólom do jeho siete. Športovo sa im odplatil na MS 1962, kde práve proti Maďarom zažil jeden zo svojich životných výkonov...

Ako mačka

Svetový šampionát v Čile bol pre československý futbal rozprávkou. Zverenci skvelého stratéga Rudolfa Vytlačila najprv v skupine Štibrányiho gólom senzačne zdolali veľké hviezdy z Barcelony a Realu v španielskych dresoch, potom ustrážili majstrov sveta z Brazílie (0:0) a bodová konštelácia im už dovolila i laxnejší výkon v zápase s Mexikom (1:3). Po štvr?finálovom zápase Ma?ari ur?ite s pla?om spomínali jeho meno. Schererov gól zo 14. minúty a Schrojfov fantastický výkon znamenali vyradenie ve?kého favorita MS a ?alší postup skromného mužstva s levom na prsiach. „ V ten de? nebolo možné da? Schrojfovi gól,“ smutne písali v Népsporte. V semifinále Vytla?ilových zverencov nezastavila ani Juhoslávia (3:1). Ke? v tomto zápase dostal po tvrdom ataku Juhoslovanov zásah do hlavy a bol evidentne otrasený, vytla?il mu ukázal tri prsty. „Ko?ko ich vidíš?,“ opýtal sa. „Tri,“ odpovedal Schrojf. „Tak chytáš ?alej, dáme im gól a vyhráme,“ povedal Vytla?il. Schrojf zápas dochytal. A opä? vo ve?kom štýle. Vo finále na tím ?SR opä? ?akala Brazília. A hoci Schrojfa práve tam čakala slabšia chvíľka, ktorú využili Amarildo a Zita a vďaka ktorej ?SR prehrala (1:3), bolo to Čile, kde mu definitívne prischla prezývka „Čierna mačka“. Prečo práve taká? Nuž, bol pružný ako mačka a chytával v čiernom... Prezývka sa ujala a prekryla i tú, ktorá ho sprevádzala v Olomouci. Tam ho volali Gumár - i v tejto prezývke je skrytá pružnosť...

K protinožcom

V roku 1965 ako 35-ročný prestúpil do Lokomotívy Košice, v Slovane ho už z brány vytláčal Vencel, nováčik z Košíc nutne potreboval brankára. Schrojf opäť žiaril - a Lokomotíva sa zázračne zachránila. Zachytal si ešte v Rakúsku, vo First Vienna, potom sa presunul k protinožcom, kde bol brankárom FC Sydney. Keď sa pražská Slavia vrátila z turné po Austrálii, jej hráči tvrdili, že 37-ro?ný Schrojf stále chytá ako na MS 1962... Keď definitívne zavesil brankárske rukavice na klinec, trénerstvo i funkcionárčenie odmietol. Žil v Bratislave, najprv bol garážmajstrom - bol totiž vyučeným automechanikom - na SÚV ČSZTV, potom pomáhal synovi v obchodovaní so športovými potrebami.

Smutná správa

Zomrel 1. septembra 2007. „Správu o jeho smrti som sa dozvedel počas futbalového zápasu. Poriadne ma to vyviedlo z rovnováhy, napriek tomu, že už istý čas som počúval správy o tom, že „Vildov“ zdravotný stav sa zhoršuje. Ale nechce sa mi veriť, že už tu s nami nie je. Som veľmi smutný, prežil som vedľa neho veľký kus života a veľa som sa od neho naučil. Veľmi mi pomohol. Hoci tiež bojoval o miesto v Slovane, bol pritom férový a priateľský. Nemôžem naňho spomínať inak, len v dobrom,“ zaspomínal naň v tých dňoch Alexander Vencel starší.

(sm)